Život Prešova
online
online
Vypočúvanie kandidátov na ÚS ide do finále
25.01.2019 Bratislava
Bratislava 25. januára (TASR) - Vypočúvaním posledných 13 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračuje v piatok tretí deň zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Na záver príde na rad hlasovanie o tom, ktorý zo 40 kandidátov spĺňa podmienky.
V piatok sa pred poslancami predstavia Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.
Híring sa začal v stredu (23.1.), kedy poslanci vypočuli prvých 12 kandidátov. Plán bol 13, ale kandidátka Eva Fulcová neprišla pre zdravotné problémy, predstavila sa listom. Vo štvrtok (24.1.) vystúpilo ďalších 14 kandidátov. Z celkovo 40 uchádzačov je úlohou poslancov zvoliť 18 uchádzačov o sudcovský post. Prezident SR Andrej Kiska z nich následne vymenuje deväť sudcov.
M.Sluk: Nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania súdov
Rozhodovacia činnosť súdov nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná, nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania. Uviedol to predseda senátu Najvyššieho súdu (NS) SR Marián Sluk počas vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Myslím si, že ide skôr o štúdium, výklad legislatívy. Chybou nie je to, ak počas nejakého obdobia dochádza k rôznym rozhodnutiam, rozhodovacia činnosť nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná," odpovedal na otázku týkajúcu sa súdnych prieťahov.
Podľa Sluku je výskyt rodinných väzieb na súdoch prirodzený, napríklad, keď sa ľudia na súdoch spoznajú. "Prirodzene sa nejaká väzba vyskytne. Zrejme neviem ovplyvniť to, koľko väzieb sa vytvorí, ale nejaká percentuálna výška by mohla byť regulovaná," uviedol.
Členov výboru zaujímal aj jeho názor na sudcu Štefana Harabina, Sluk ho v minulosti podporil v kandidatúre na predsedu NS. "Pristupujem k človeku ako k nepopísanej tabuli, zastávam názor, že pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do súťaže, malo by to byť umožnené každému. Každému som umožnil, aby sa v tej súťaži mohol zúčastniť. Nič iné v tom nebolo," doplnil.
Sluk doplnil, že svoju nezávislosť a odbornosť deklaruje viac ako 20-ročnou sudcovskou praxou na všetkých stupňoch súdov.
R.Procházka: Za poznanie, že moja úloha nie je na čele strany, som zaplatil veľa
Cítim sa plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. Za poznanie, že mojou úlohou nie je vedenie politickej strany, som zaplatil veľmi vysokú cenu a som rád, že som späť v odbornom prostredí. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to v piatok vyhlásil právnik a expolitik Radoslav Procházka, ktorý sa uchádza o kreslo na Ústavnom súde SR. Na tento post ho nominovali exminister kultúry Marek Maďarič (nezaradený) a Slovenská advokátska komora.
"Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám," deklaroval Procházka.
Na margo faktu, že sa nedostal na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu kvôli pochybnostiam o jeho integrite, poznamenal, že ho to obohatilo. "O skúsenosť, bez ktorej by som nebol na funkciu ústavného sudcu takto pripravený. Podľa mňa to neznamená doživotný zákaz pôsobiť vo sfére, kde môžem byť užitočný," myslí si.
Procházka sa nevyhol ani téme parlamentných volieb v marci 2016, po ktorých vstúpil ako predseda strany Sieť do koalície so Smerom-SD, SNS a Mostom-Híd. "Môj odchod z parlamentu bol učebnicovou ukážkou neslávneho konca. Ak by som sa uchádzal o politický mandát, musel by som tejto téme dať relevanciu. Ale dnes sa uchádzam o robotu, o ktorej som presvedčený, že by som ju robil dobre. V mojich ústavnoprávnych postojoch som preukázal plnohodnotnú integritu," uistil. Otázku, ktoré svoje zlyhania považuje za najväčšie, označil za príliš intímnu. Na výzvu, aby rozvinul svoj vzťah k pravde, povedal, že je to kľúčová a základná hodnota.
Medzi jeho motívy kandidatúry na ÚS zaradil vehementné trvanie na rovnosti pred zákonom. Jednou z kľúčových úloh ÚS je podľa Procházku napomáhať predvídateľnosti práva a právnej istote. "Ešte dôležitejšie ako to, čo ÚS povie, je, aby to hovoril konzistentne," povedal Procházka s tým, že ako ústavný sudca bude každé svoje rozhodnutie opierať výlučne o text ústavy a pri rozhodovaní bude prihliadať len na odborné argumenty.
Z.Pitoňáková: Rozhodnutia ÚS by mali byť riadne odôvodnené
Najdôležitejšie by malo byť riadne odôvodnenie rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR, myslí si advokátka a dlhoročná externá poradkyňa ÚS Zuzana Pitoňáková, ktorú za kandidátku na ústavnú sudkyňu navrhol poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd). Vie si predstaviť debatu v médiách, kde by sudcovia ÚS mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia.
Pitoňáková počas vypočúvania na Ústavnoprávnom výbore NR SR uviedla, že niektoré rozhodnutia ÚS by mali byť lepšie odôvodnené vzhľadom na právo na spravodlivý proces. Zároveň však dodáva, že neopodstatnené sťažnosti ústavný súd zaťažujú, vie si predstaviť osvetu medzi advokátmi. "Aby svojim klientom nedávali nádej, že ústavný súd je ten, ktorý vyrieši ich problémy," doplnila.
Lepšiemu vysvetľovaniu dôležitých rozhodnutí by podľa Pitoňákovej mohlo pomôcť vystupovanie v médiách. "Debata za okrúhlym stolom po nejakom dôležitom rozhodnutí by možno bola akceptovateľná, aby bolo širokej verejnosti bližšie vysvetlené rozhodnutie, aby sa právo priblížilo občanom Slovenska," poznamenala.
"Ochrana ľudských práv je to, čomu som sa chcela venovať celý svoj profesionálny život," uviedla Pitoňáková pri predstavení svojej predchádzajúcej činnosti.
Na otázku, týkajúcu sa ochrany nenarodených detí, kandidátka odpovedala, že pokiaľ by štát vytvoril pre ženy, ktoré sú mladými slobodnými matkami, lepšie ekonomické podmienky, menej z nich by uvažovalo o interrupcii.
I keď ju na kandidatúru navrhol poslanec za Most-Híd, vylúčila svoju previazanosť s vládnou koalíciou. Uviedla, že s politikou nemá nič spoločné.
V piatok sa pred poslancami predstavia Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.
Híring sa začal v stredu (23.1.), kedy poslanci vypočuli prvých 12 kandidátov. Plán bol 13, ale kandidátka Eva Fulcová neprišla pre zdravotné problémy, predstavila sa listom. Vo štvrtok (24.1.) vystúpilo ďalších 14 kandidátov. Z celkovo 40 uchádzačov je úlohou poslancov zvoliť 18 uchádzačov o sudcovský post. Prezident SR Andrej Kiska z nich následne vymenuje deväť sudcov.
M.Sluk: Nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania súdov
Rozhodovacia činnosť súdov nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná, nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania. Uviedol to predseda senátu Najvyššieho súdu (NS) SR Marián Sluk počas vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Myslím si, že ide skôr o štúdium, výklad legislatívy. Chybou nie je to, ak počas nejakého obdobia dochádza k rôznym rozhodnutiam, rozhodovacia činnosť nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná," odpovedal na otázku týkajúcu sa súdnych prieťahov.
Podľa Sluku je výskyt rodinných väzieb na súdoch prirodzený, napríklad, keď sa ľudia na súdoch spoznajú. "Prirodzene sa nejaká väzba vyskytne. Zrejme neviem ovplyvniť to, koľko väzieb sa vytvorí, ale nejaká percentuálna výška by mohla byť regulovaná," uviedol.
Členov výboru zaujímal aj jeho názor na sudcu Štefana Harabina, Sluk ho v minulosti podporil v kandidatúre na predsedu NS. "Pristupujem k človeku ako k nepopísanej tabuli, zastávam názor, že pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do súťaže, malo by to byť umožnené každému. Každému som umožnil, aby sa v tej súťaži mohol zúčastniť. Nič iné v tom nebolo," doplnil.
Sluk doplnil, že svoju nezávislosť a odbornosť deklaruje viac ako 20-ročnou sudcovskou praxou na všetkých stupňoch súdov.
R.Procházka: Za poznanie, že moja úloha nie je na čele strany, som zaplatil veľa
Cítim sa plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. Za poznanie, že mojou úlohou nie je vedenie politickej strany, som zaplatil veľmi vysokú cenu a som rád, že som späť v odbornom prostredí. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to v piatok vyhlásil právnik a expolitik Radoslav Procházka, ktorý sa uchádza o kreslo na Ústavnom súde SR. Na tento post ho nominovali exminister kultúry Marek Maďarič (nezaradený) a Slovenská advokátska komora.
"Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám," deklaroval Procházka.
Na margo faktu, že sa nedostal na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu kvôli pochybnostiam o jeho integrite, poznamenal, že ho to obohatilo. "O skúsenosť, bez ktorej by som nebol na funkciu ústavného sudcu takto pripravený. Podľa mňa to neznamená doživotný zákaz pôsobiť vo sfére, kde môžem byť užitočný," myslí si.
Procházka sa nevyhol ani téme parlamentných volieb v marci 2016, po ktorých vstúpil ako predseda strany Sieť do koalície so Smerom-SD, SNS a Mostom-Híd. "Môj odchod z parlamentu bol učebnicovou ukážkou neslávneho konca. Ak by som sa uchádzal o politický mandát, musel by som tejto téme dať relevanciu. Ale dnes sa uchádzam o robotu, o ktorej som presvedčený, že by som ju robil dobre. V mojich ústavnoprávnych postojoch som preukázal plnohodnotnú integritu," uistil. Otázku, ktoré svoje zlyhania považuje za najväčšie, označil za príliš intímnu. Na výzvu, aby rozvinul svoj vzťah k pravde, povedal, že je to kľúčová a základná hodnota.
Medzi jeho motívy kandidatúry na ÚS zaradil vehementné trvanie na rovnosti pred zákonom. Jednou z kľúčových úloh ÚS je podľa Procházku napomáhať predvídateľnosti práva a právnej istote. "Ešte dôležitejšie ako to, čo ÚS povie, je, aby to hovoril konzistentne," povedal Procházka s tým, že ako ústavný sudca bude každé svoje rozhodnutie opierať výlučne o text ústavy a pri rozhodovaní bude prihliadať len na odborné argumenty.
Z.Pitoňáková: Rozhodnutia ÚS by mali byť riadne odôvodnené
Najdôležitejšie by malo byť riadne odôvodnenie rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR, myslí si advokátka a dlhoročná externá poradkyňa ÚS Zuzana Pitoňáková, ktorú za kandidátku na ústavnú sudkyňu navrhol poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd). Vie si predstaviť debatu v médiách, kde by sudcovia ÚS mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia.
Pitoňáková počas vypočúvania na Ústavnoprávnom výbore NR SR uviedla, že niektoré rozhodnutia ÚS by mali byť lepšie odôvodnené vzhľadom na právo na spravodlivý proces. Zároveň však dodáva, že neopodstatnené sťažnosti ústavný súd zaťažujú, vie si predstaviť osvetu medzi advokátmi. "Aby svojim klientom nedávali nádej, že ústavný súd je ten, ktorý vyrieši ich problémy," doplnila.
Lepšiemu vysvetľovaniu dôležitých rozhodnutí by podľa Pitoňákovej mohlo pomôcť vystupovanie v médiách. "Debata za okrúhlym stolom po nejakom dôležitom rozhodnutí by možno bola akceptovateľná, aby bolo širokej verejnosti bližšie vysvetlené rozhodnutie, aby sa právo priblížilo občanom Slovenska," poznamenala.
"Ochrana ľudských práv je to, čomu som sa chcela venovať celý svoj profesionálny život," uviedla Pitoňáková pri predstavení svojej predchádzajúcej činnosti.
Na otázku, týkajúcu sa ochrany nenarodených detí, kandidátka odpovedala, že pokiaľ by štát vytvoril pre ženy, ktoré sú mladými slobodnými matkami, lepšie ekonomické podmienky, menej z nich by uvažovalo o interrupcii.
I keď ju na kandidatúru navrhol poslanec za Most-Híd, vylúčila svoju previazanosť s vládnou koalíciou. Uviedla, že s politikou nemá nič spoločné.
www.ZIVOTPO.sk
